O nemocnici

25.3.2025

Šport ho priviedol k medicíne, vlastné zranenia k ortopédii. MUDr. Juraj Káčer z Nemocnice AGEL Zvolen patrí do tímu špecialistov na implantácie totálnych endoprotéz bedra a kolena. Každú stredu ordinuje aj v ambulancii úrazovej chirurgie v Nemocnici AGEL Žiar nad Hronom. V rozhovore hovorí o svojej ceste k ortopédii, prínose miniinvazívnych metód, aj o tom, čo by poradil mladším kolegom, ktorí sa zameriavajú na ortopédiu a úrazovú chirurgiu.

Odkiaľ pochádzate a čo vás priviedlo k medicíne?

Pochádzam z obce Belá, ktorá sa nachádza asi 20 km od Žiliny. Už koncom základnej školy som sa začal venovať lezeniu po skalách, neskôr skialpinizmu, takže až do 16 – 17 rokov som sa videl skôr v práci, v ktorej alebo popri ktorej by som mohol tráviť čas v prírode. Neskoršie opakované zranenia však spôsobili, že som sa pravidelne neúmyselne ocitol na úrazovej chirurgii. Nemôžem povedať, že by sa mi tam páčilo, ale práca lekárov na úrazovej chirurgii, ktorí s pokojom riešili zranenia, pri ktorých väčšine ľuďom príde nevoľno, ma zaujala natoľko, že som si podal prihlášku na medicínu. Ani sám neviem, či som tomu v tom čase dával veľké šance.

Kde ste študovali medicínu a aké momenty počas štúdia vo vás zanechali najväčší dojem – či už tie, ktoré vás najviac bavili, alebo naopak tie, ktoré boli výzvou?

Medicínu som študoval v Martine. Najviac ma nebavilo tráviť nekonečné hodiny pri knihách, najmä keď som sa musel z okna dívať na nekonečné možnosti, ktoré v Martine poskytovali blízke Martinské hole a Malá Fatra. K veciam, ktoré ma bavili, určite patrila praktická výučba. Najmä, keď sme konečne mohli tráviť čas aj na operačných sálach. Nezabudnuteľným zážitkom boli určite aj oslavy po skúškach, ktorých dĺžka bola spravidla priamo úmerná dĺžke predchádzajúceho učenia. (smiech)

Prečo ste si vybrali práve ortopédiu ako svoju špecializáciu?

Ako som spomínal, ortopédia a úrazová chirurgia stáli aj na začiatku môjho rozhodnutia ísť na medicínu. Aj keď u veľa ľudí sa rozhodnutie o špecializácii formuje a mení v priebehu štúdia, ja som nikdy o inom odbore ani neuvažoval. Z prostredia športu poznám veľa ľudí, ktorí utrpeli nejaké zranenie alebo trpia bolesťami kĺbov v dôsledku športu, a to ma len utvrdilo v mojom výbere. V čase, keď som končil štúdium, sa uvoľnilo miesto na Ortopedickej klinike v Martine, preto som neváhal a išiel som na pohovor.

Ako dlho pracujete v Nemocnici AGEL Zvolen a prečo ste si ju vybrali ako svoje pôsobisko?

Pracujem tu od roku 2023 a výber bol vecou súhry priaznivých okolností. V čase, keď sme s rodinou zvažovali presťahovanie na Podpoľanie, som náhodou stretol primára MUDr. Rybára, ktorého som poznal ešte z vysokej školy. Predostrel mi svoju víziu nového ortopedicko-traumatologického oddelenia vo Zvolene a táto vízia pôsobenia na novovznikajúcom oddelení ma oslovila do takej miery, že som sťahovanie s rodinou do tohto regiónu urýchlil.

Ako vnímate úroveň ortopedickej starostlivosti v tomto regióne?

Už pri mojom pôsobení v Martine som sa stretával s pacientami z okolia Žiaru nad Hronom, Banskej Štiavnice či Kremnice, pre ktorých bolo vyšetrenie v Univerzitnej nemocnici často prvým ortopedickým vyšetrením. V správne nastavenej ambulantnej sieti by boli títo pacienti vyšetrení v dostupnom čase priamo v regióne a v prípade zistenia pokročilejších štádií ochorení aj odoslaní na klinické pracovisko. Z tohto pohľadu bolo vytvorenie ortopedicko-traumatologického oddelenia vo zvolenskej nemocnici, ktoré pokrýva široký spád obyvateľstva, určite krokom k zvýšeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov v týchto regiónoch.

Ortopédia je pomerne široký odbor – čo vás priviedlo k implantáciám totálnych endoprotéz bedra a kolena?

Pracovisko v Martine bolo už v čase môjho nástupu špičkou na Slovensku v oblasti zavádzania nových postupov v rámci endoprotetiky bedra a kolena, takže som sa mal možnosť učiť sa od kolegov s bohatými skúsenosťami. Aj keď v čase nástupu na kliniku som skôr inklinoval k traumatológii, entuziazmus a nadšenie mojich kolegov ma priviedli k tomu, že som si postupne našiel cestu k endoprotetike bedra a kolena, ktorá ma baví dodnes a stále mám ambíciu sa v implantácii totálnych náhrad zlepšovať. Endoprotetika je odbor, kde stále prichádzajú inovácie v podobe nových implantátov a nových operačných techník a aj to ma na tejto práci baví.

V čom spočívajú hlavné výhody moderných miniinvazívnych metód, ktoré používate?

Miniinvazívne metódy využívame najmä v implantácii endoprotéz bedrového kĺbu, kde je zachovanie svalových úponov veľmi dôležité najmä v prvých dňoch po operácii. Pri miniinvazívnom prístupe k bedrovému kĺbu zachovávame sedací sval v celom jeho rozsahu, čím sa umožní jeho správne fungovanie ihneď po operácii, čo je dôležité pri včasnej rehabilitácii pacientov. V priebehu mojej praxe som mal možnosť vyskúšať si viacero prístupov k operáciám bedrovému kĺbu a môžem povedať, že jedinou nevýhodou miniinvazívneho prístupu je jeho väčšia technická náročnosť a dlhší čas, ktorý potrebuje ortopéd na jeho zvládnutie, výsledok však určite stojí za to.

Aký je váš typický pracovný deň a ktoré aspekty vašej práce vás najviac napĺňajú a motivujú?

Pracovný deň zvyknem začínať ranným behom, po ktorom sa cítim fyzicky aj psychicky pripravený na prácu. Neoddeliteľnou súčasťou mojej agendy je práca na ortopedickej ambulancii, kde ordinujem jeden až dvakrát do týždňa. Počas ostatných dní pracujem na oddelení, kde deň začínam často už pred siedmou rannou hodinou, aby som väčšinu práce stihol ešte pred začatím operačného programu. Následne väčšinu dňa strávim na operačnej  sále, čo je časť dňa, ktorá ma najviac baví. Lekárska práca však nie je len o ordinovaní a operovaní, ale aj o vedení dokumentácie ohľadom operačných výkonov, predoperačnom plánovaní samotného zákroku a podobne.

Ako vyzerá váš deň voľna – čo radi robíte mimo práce?

Nakoľko mám manželku a dve malé deti, snažím sa väčšinu voľného času stráviť s rodinou. Úplný psychický relax stále nachádzam aj pri športoch ako lezenie po skalách, skialpinizmus, beh alebo pohyb v horách. V minulosti som sa tiež venoval súťažne behu a skialpinizmu, čo sú však športy, pri ktorých tréning zaberie veľké množstvo času. Nakoľko je môj voľný čas popri práci obmedzený, za optimálne trávenie voľného času pokladám športovanie spolu s rodinou, pokiaľ možno v prírode a v horách.

Máte nejaké profesijné ciele, ktoré by ste chceli v najbližších rokoch dosiahnuť?

Pre mňa je profesijný cieľ učenie sa nových operačných postupov a neustále zdokonaľovanie operačných techník, ktoré už využívame. Taktiež by som chcel rozšíriť spektrum operačných výkonov o operácie na chodidle.

Čo by ste poradili mladým lekárom, ktorí sa chcú venovať ortopédii?

Ortopédia zahŕňa široké spektrum diagnostických a liečebných výkonov od novorodencov až po geriatrických pacientov. Táto práca je naozaj rozmanitá a každý si určite nájde oblasť, ktorá ho bude baviť. Aj v bežnom pracovnom dni sa stáva, že ráno vykonáte USG vyšetrenie bedrových kĺbov novorodenca, na obed operujete výmenu bedrového kĺbu poškodeného artrózou a večer v službe operujete pacienta, ktorý utrpel zlomeninu bedrového kĺbu na bicykli. Pokiaľ ste sa už rozhodli venovať ortopédii, môžem odporučiť len dostatok vytrvalosti, svedomitosti, neustáleho vzdelávania, a to aj napriek tomu, že nie vždy budete mať pocit zadosťučinenia. Kritika od lekárov, ktorí ma učili operovať, nikdy nesmerovala k absencii manuálnych zručností, ale, naopak, k nedostatku teoretických znalostí ohľadom jednotlivých operačných techník. Preto, ak sa chcete venovať ortopédii, nepodceňujte teoretickú prípravu pred každou jednou operáciou až do úplných detailov, ktoré sú často rozhodujúce.